Ako rozvíjať detskú predstavivosť?

Obrazy, zvuky a iné zmyslové vnemy na nás denne pôsobia z počítačových i televíznych obrazoviek. Čítanie kníh sa potom deťom javí ako nudná a pasívna záležitosť. Ale stratégia vytvárania predstáv môže byť jednou z ciest, ako zmeniť tento pasívny prístup. Keď v priebehu čítania zapájame všetky zmysly, vytvárame si vzťah k tomu, čo čítame, čítanie si viac užívame a existuje väčšia pravdepodobnosť, že text aj dočítame. Vďaka predstavivosti textu vdychujeme život. Čím viac detailov si predstavujeme, tým lepšie si prečítané informácie zapamätáme a aj dlhšie udržíme v pamäti.
Tvorivá vizualizácia je schopnosť vidieť mysľou. Túto schopnosť má každý. Vždy, keď sa cez deň zasnívame, tak vlastne vizualizujeme. Vizualizácia vedie k vytváraniu asociácií, ale tiež k predstave detailov, ktoré slúžia k vnútornému vyjadreniu textu. Je dobré, keď už deti cielene vedieme k vytváraniu predstáv. Najjednoduchšie sa to dá realizovať pri čítaní textu. Keď si v priebehu čítania vytvárajú v mysli obrazy, pomáha im to zvládať mnohé problémy s učením. Pomocou vizualizovaných obrazov si vedia lepšie zapamätať informácie a pochopiť nejasnosti. K čítanému textu získavajú osobnejší vzťah a lepšie sa vedia vcítiť aj do konania a prežívania postáv. Na túto činnosť deti potrebujú hlavne pokoj a ticho. Musíme ich to pri čítaní naučiť. Ako? Napríklad malými cvičeniam na koncentráciu

1.Básne a predstavivosť
Napríklad, učitelia v škole, keď preberajú prírodnú lyriku, môžu priniesť do triedy obraz, na ktorom je zobrazená príroda. Povedia žiakom, aby sa na obraz pozerali päť minút a aby si zapísali niektoré myšlienky a nápady, ktoré im práve blúdia v mysli. Potom sa o myšlienkach so žiakmi porozprávajú. Po rozhovore povie učiteľ žiakom, že budú čítať báseň o prírode a nech sledujú, ako svoje pocity zachytil básnik. Po prečítaní sa rozprávajú o svojich pocitoch z básne, povedia svoje názory na autorove verše a až po tejto diskusii pristúpime k podrobnejšiemu rozboru básne z hľadiska umeleckých prostriedkov a formy. Tiež je dobré, keď sú žiaci vedení k tomu, aby porovnávali svoje pocity s básnikovými. Takto sú vnútorne zaangažovaní do rozboru, lebo musia premýšľať aj nad sebou a nielen nad básňou a jej autorom. Ak sú v triede mimoriadne tvoriví žiaci, môžu skúsiť napísať vlastnú báseň, napríklad podľa už spomínaného vystaveného obrazu. Alebo nakreslia ilustráciu na prečítanú báseň. Ďalšou alternatívou môže byť aj to, že najprv na výtvarnej výchove namaľujú nejaký obraz a potom podľa tohto vlastného obrazu vymyslia básne. Môžu pracovať aj v skupinách.
2. Kreslenie, predstavivosť a pamäť
Ak si dieťa kreslí dej z textu, postavy, situácie, ale i nové slovíčka z angličtiny alebo aj niektoré javy z vlastivedy, prírodovedy či dejepisu, pomáha mu to zapamätať si jednotlivé pojmy, a to hlavne tie k pochopeniu ktorých si potrebuje predstaviť aj ich obraz. Takže kreslenie nepatrí len do kategórie výchov a umeleckých predmetov. Svoju úlohu zohráva aj na jazykoch a odborných predmetoch. Keď je dieťa maličké, môžete ho motivovať aj tak, že poviete, aby nakreslilo to, čo je obsiahnuté v jednej vete. Čiže stačí jedna veta napríklad z rozprávky na to, aby si dieťa dokázalo kreslením rozvíjať svoju predstavivosť.
3. Riadená vizualizácia pred čítaním
Pred čítaním nejakej ukážky môžeme s deťmi vyskúšať riadenú vizualizáciu, ktorá určitým spôsobom korešponduje s prostredím v ukážke alebo s dejom. Povedzte žiakom, aby si na chvíľu zavreli oči a preneste ich do iného sveta. Atmosféru môžete navodiť napríklad týmito vetami. „ Predstav si futbalové ihrisko. Držíš v ruke loptu, na nohách máš tenisky. Postavíš sa na trávu a loptu položíš na zem. Čakáš na kamarátov. V diaľke vidíš les a zelené vrcholce stromov, cez ktoré sa prediera slnko. Počuješ spev vtákov. O chvíľu ich prehluší škripot bŕzd. Kamaráti zoskakujú z bicyklov a utekajú za tebou. Podávajú ti do ruky jablko. Zahryzneš sa do neho. Keď ho zješ, začnete hrať futbal. Ale teraz už otvor oči a vráť sa späť do reality. Prečítame si úryvok o futbalistoch vo vašom veku. Ako oni prežívajú zápas a pobyt na ihrisku?”
Takýmto spôsobom môžeme žiakov pripraviť na čítanie ukážky. Určitú situáciu prežili vo svojich predstavách, a tak budú zvedaví, čo sa bude diať v ukážke. Zvedavosť ich bude motivovať k čítaniu. Nebudú myšlienkami odbiehať od textu.
4. Riadená vizualizácia počas čítania
Pri čítaní textu v triede žiakom je žiakom zo začiatku pomáhať pomocnými otázkami. Napríklad: „ Čo má hlavný hrdina oblečené? Prečo? Aká je jeho tvár a farba vlasov? Aký pocit v tebe vyvoláva? Pripomína ti niekoho, koho si už stretol? Ako vyzerá dom, v ktorom býva? V čom je postava podobná s tebou a v čom sa líši?“
Pomôcť môžu aj začiatky viet, ktoré učiteľ napíše na tabuľu.
Vidím, postava vyzerá…
Počujem, znie to ako…
Cítim, že…
Chutí to ako…Na dotyk to pôsobí ako..
Vyvoláva to vo mne pocit…
V ďalšej fáze si žiaci môžu predstavovať aj to, o čom sa v texte priamo nepíše. Napríklad si môžu predstaviť literárneho hrdinu o desať rokov mladšieho alebo staršieho.
5. Obrázky, fotografie, portréty a predstavivosť
V učebniciach sa nachádza dostatočné množstvo rôznych obrázkov, portrétov alebo rôznych grafov či tabuliek. Aj tieto môžeme využiť na rozvoj detskej predstavivosti. Môžeme to napríklad urobiť tak, že povieme žiakom, aby sa stali súčasťou nejaké obrázka alebo fotografie. Môžeme im povedať, aby si predstavili, kde by sa na obraze nachádzali, čo by mali oblečené, obuté, čo by držali v rukách a podobne.
Ďalšia možnosť je tak, že učíme žiakov podrobne premýšľať nad obrazmi a fotografiami. Dávame im nasledujúce otázky: „Aké ročné obdobie je na obraze? Ako sa postava na obraze asi cíti? Na koho alebo na čo asi myslí? Cítite nejakú vôňu? Počujete nejaké zvuky? Počujete nejaké slová? Čo by ste povedali postave, keby ste sa ocitli na obraze pri nej? Ako by ste sa asi cítili? Čo myslíte, že sa stalo v priebehu dňa, keď autor maľoval obraz?“
Niekedy môžeme žiakov motivovať k čítaniu aj tak, že im ukážeme fotografiu pre nich doteraz neznámeho autora, dáme im určitý čas na rozmyslenie a oni majú premýšľať nad tým, o čom asi písal. Potom sa s nimi o ich názoroch porozprávame. Žiaci sa dostanú do určitého napätia, lebo pri rozhovore nevedia, aká je skutočná pravda. Využijeme ich zvedavosť a predstavivosť. Po takomto rozhovore s nimi čítame úryvok z učebnce.
6. Predmety a lyrická poézia
Pre súčasné deti je lyrická poézia niekedy dosť vzdialená. A tak jej pochopenie pomôžem deťom sprístupniť tak, že im ju trochu zreálnime pomocou nejakých predmetov. Ak je to len trochu možné, pokúsme sa priniesť nejaký predmet, ktorý sa spomína aj v básni, ktorú budú žiaci čítať. Napríklad mince (Kamil Peteraj – Mince na dne fontán), náušnica( Daniel Hevier- Náušnica v uchu), konáriky zo stromu (Maša Haľamová- Jar, Jeseň). Žiaci sa zavrú oči, chvíľu si podržia predmet v rukách. Nasleduje voľné písanie, v ktorom napíšu všetky myšlienky, ktoré im v tej chvíli napadnú. Neskôr vo dvojiciach alebo v skupinách môžu diskutovať o tom, čo napísali a tiež o svojich pocitoch. Po úvodnej motivácii čítame so žiakmi báseň z učebnice. Po prečítaní opäť porovnávame myšlienky autora s myšlienkami žiakov. Keď je žiak vnútorne zainteresovaný na vyučovaní, má iný postoj aj k čítaniu a k vyjadrovaniu svojich myšlienok.
Nie všetci žiaci sami od seba si dokážu predstavovať čítaný text sami od seba. Mnohí ani netušia, že takéto niečo sa dá robiť. A tak je vhodné postupnými krokmi ich k tomu doviesť. Tiež je potrebné im pripomínať, že ak sa predstavy opierajú o text, tak im to pomáha v porozumení, v samotnom učení iv zapamätaní informácií. Zároveň by si mali uvedomiť, že predstavy sú ovplyvňované predchádzajúcimi skúsenosťami a vedomosťami a práve preto sa jednotliví ľudia od seba líšia a každý je jedinečný.