BOD ZLOMU

Bod zlomu je diskusná stratégia, pri ktorej v dialógu dochádza k zhode vo dvojiciach alebo v menších skupinách až po záverečný konsenzus v celej triede. Je to na čas, organizáciu i pomôcky pomôcky pomerne náročná metóda, ale dodržiavanie pravidiel prináša účastníkom väčšinou silný zážitok a povedomie o rozhodovacích procesoch a pravidlách, ktoré sa využívajú v rôznych firmách a inštitúciách.

Pomôžme deťom spoznávať samých seba

Sebapoznanie je schopnosť porozumieť svojím myšlienkam, pocitom, emóciám. Podľa Sokrata je sebapoznávanie spôsob zušľachťovania vlastnej duše a dosahovania cnosti. Pri sebapoznaní človek vníma, čo sa mu deje vo svojom vnútri a nestotožní sa so všetkým, čo sa tam objaví, najmä s myšlienkami. Pri sebapoznaní sa učíme žiť v súlade so sebou. Ak sa snažíme žiť podľa názorov a predsudkov ostatných, žijeme pod tlakom. Takto nemôžeme žiť v súlade a v integrite s tým, čo cítime, potrebujeme, myslíme si. Ak potrebujeme oporu zvonku, nemôžeme byť silnými vnútorne. Silu musíme objaviť vo svojom vnútri. Pri sebapoznaní viac rozumieme ostatným, lebo zákonitosti, ktoré objavíme vo svojom vnútornom svete a ktoré ovplyvnili naše správanie, podobne ovplyvňuje aj iných. Sebapoznanie nám dáva možnosť prijímať ostatných ľudí s väčším pochopením a súcitom.

Aktivity podporujúce detské snenie

Predstavivosť, snívanie a fantázia majú pre každého človeka nesmierny význam pri formovaní jeho osobnosti. Podnecujú zvedavosť, záujem o všetko, čo je pre neho nové alebo neznáme. Naopak, absencia predstavivosti a fantázie vytvára v človeku nezáujem a necitlivosť. Deti veľmi rady snívajú. Denne si predstavujú veľké množstvo najrozličnejších situácií, stretnutí, hier a dialógov. Niektoré sú celkom realistické a naopak niektoré sa viac dotýkajú sveta fantázie ako reálneho sveta. Denné snenie je snenie v bdelom stave.

Námety pre učiteľov na prácu s rozprávkou

Mladší žiaci milujú rozprávky. Radi ich nielen čítajú, ale radi si vymýšľajú aj svoje vlastné. Majú prirodzenú schopnosť vytvárať nové postavy a rozvíjať zápletky a dialógy. Keď posilňujeme  ich schopnosť hrať sa s predstavami, pomáhame im zároveň rozvíjať jazykové schopnosti a komunikáciu. V ďalšej časti článku sa nachádzajú rôzne aktivity, ktoré im v tom môžu pomáhať.

Metódy na podporu dialógu

Dialóg sa dá chápať nielen ako prostriedok aktivizácie žiakov na vyučovaní, ale aj ako cesta k hlbšiemu poznaniu, ako nachádzanie súladu v názoroch a postojoch, ako riešenie rozporov a hlavne ako spoločné hľadanie pravdy. Dialóg pomáha rozvíjať osobnosť žiakov, vedie ich k aktivite, je to metóda, ktorá  im pomáha  otvoriť sa, vzájomne sa obohacovať, objavovať spoločne nové riešenia a spoločne v triede zdieľať skúsenosti, vedomosti, poznatky, názory, zážitky a emócie. Dialóg sa na vyučovaní dá využiť v rámci diskusie, besedy, rozhovoru, vzájomnej konfrontácie určitého učiva, v skupinovej práci, v práci vo dvojici, pri prezentácii projektov. Dávať správne otázky je schopnosť, ktorú by mal ovládať nielen učiteľ, ale mal by to naučiť aj svojich žiakov.

Rozprávací slohový postup. Aktivity a námety na spestrenie vyučovania

Rozprávanie je zachytenie udalosti v časovej postupnosti. Je pestrý, sú preň príznačné všetky vrstvy slovnej zásoby a všetky syntaktické konštrukcie. V rozprávacom slohovom postupe je obsahom jedinečný príbeh, ktorý predpokladá rozprávača a postavy. Rozprávač rozpráva príbeh a postavy sú nositeľmi deja. Jednotlivé zložky deja nasledujú po sebe. Rozprávanie je typický dynamický prejav. Významnú úlohu v ňom zohráva sloveso. Rozprávací slohový postup svojím pôvodom je typickým ústnym jazykovým prejavom. Predpokladá bezprostredný kontakt medzi rozprávačom a poslucháčom. Žiakov na vyučovaní učíme, ako najlepšie napísať rozprávanie s použitím priamej reči, citosloviec, personifikácií, použitím 1. osoby jednotného čísla, rôznych synoným, prechodov z minulého do prítomného času a podobne.

Metódy kritického myslenia

Slovo „kritický“ pochádza z gréckeho slova „krinein“, čo znamená rozlišovať alebo posudzovať. Hneď na úvod je dôležité si  uvedomiť, že pojem kritické myslenie sa nevzťahuje na kritiku v takom zmysle, v akom sa s ňou stretávame v bežnom živote. Neznamená to, že budeme všetko kritizovať a vidieť v negatívnom svetle alebo niečo neustále vnímať ako chybné.Kritické myslenie je jedna z najdôležitejších kompetencií človeka.