BOD ZLOMU

Bod zlomu je diskusná stratégia, pri ktorej v dialógu dochádza k zhode vo dvojiciach alebo v menších skupinách až po záverečný konsenzus v celej triede. Je to na čas, organizáciu i pomôcky pomôcky pomerne náročná metóda, ale dodržiavanie pravidiel prináša účastníkom väčšinou silný zážitok a povedomie o rozhodovacích procesoch a pravidlách, ktoré sa využívajú v rôznych firmách a inštitúciách.

Pomôžme deťom spoznávať samých seba

Sebapoznanie je schopnosť porozumieť svojím myšlienkam, pocitom, emóciám. Podľa Sokrata je sebapoznávanie spôsob zušľachťovania vlastnej duše a dosahovania cnosti. Pri sebapoznaní človek vníma, čo sa mu deje vo svojom vnútri a nestotožní sa so všetkým, čo sa tam objaví, najmä s myšlienkami. Pri sebapoznaní sa učíme žiť v súlade so sebou. Ak sa snažíme žiť podľa názorov a predsudkov ostatných, žijeme pod tlakom. Takto nemôžeme žiť v súlade a v integrite s tým, čo cítime, potrebujeme, myslíme si. Ak potrebujeme oporu zvonku, nemôžeme byť silnými vnútorne. Silu musíme objaviť vo svojom vnútri. Pri sebapoznaní viac rozumieme ostatným, lebo zákonitosti, ktoré objavíme vo svojom vnútornom svete a ktoré ovplyvnili naše správanie, podobne ovplyvňuje aj iných. Sebapoznanie nám dáva možnosť prijímať ostatných ľudí s väčším pochopením a súcitom.

Aktivity podporujúce detské snenie

Predstavivosť, snívanie a fantázia majú pre každého človeka nesmierny význam pri formovaní jeho osobnosti. Podnecujú zvedavosť, záujem o všetko, čo je pre neho nové alebo neznáme. Naopak, absencia predstavivosti a fantázie vytvára v človeku nezáujem a necitlivosť. Deti veľmi rady snívajú. Denne si predstavujú veľké množstvo najrozličnejších situácií, stretnutí, hier a dialógov. Niektoré sú celkom realistické a naopak niektoré sa viac dotýkajú sveta fantázie ako reálneho sveta. Denné snenie je snenie v bdelom stave.

Námety pre učiteľov na prácu s rozprávkou

Mladší žiaci milujú rozprávky. Radi ich nielen čítajú, ale radi si vymýšľajú aj svoje vlastné. Majú prirodzenú schopnosť vytvárať nové postavy a rozvíjať zápletky a dialógy. Keď posilňujeme  ich schopnosť hrať sa s predstavami, pomáhame im zároveň rozvíjať jazykové schopnosti a komunikáciu. V ďalšej časti článku sa nachádzajú rôzne aktivity, ktoré im v tom môžu pomáhať.

Metódy na podporu dialógu

Dialóg sa dá chápať nielen ako prostriedok aktivizácie žiakov na vyučovaní, ale aj ako cesta k hlbšiemu poznaniu, ako nachádzanie súladu v názoroch a postojoch, ako riešenie rozporov a hlavne ako spoločné hľadanie pravdy. Dialóg pomáha rozvíjať osobnosť žiakov, vedie ich k aktivite, je to metóda, ktorá  im pomáha  otvoriť sa, vzájomne sa obohacovať, objavovať spoločne nové riešenia a spoločne v triede zdieľať skúsenosti, vedomosti, poznatky, názory, zážitky a emócie. Dialóg sa na vyučovaní dá využiť v rámci diskusie, besedy, rozhovoru, vzájomnej konfrontácie určitého učiva, v skupinovej práci, v práci vo dvojici, pri prezentácii projektov. Dávať správne otázky je schopnosť, ktorú by mal ovládať nielen učiteľ, ale mal by to naučiť aj svojich žiakov.

Rozprávací slohový postup. Aktivity a námety na spestrenie vyučovania

Rozprávanie je zachytenie udalosti v časovej postupnosti. Je pestrý, sú preň príznačné všetky vrstvy slovnej zásoby a všetky syntaktické konštrukcie. V rozprávacom slohovom postupe je obsahom jedinečný príbeh, ktorý predpokladá rozprávača a postavy. Rozprávač rozpráva príbeh a postavy sú nositeľmi deja. Jednotlivé zložky deja nasledujú po sebe. Rozprávanie je typický dynamický prejav. Významnú úlohu v ňom zohráva sloveso. Rozprávací slohový postup svojím pôvodom je typickým ústnym jazykovým prejavom. Predpokladá bezprostredný kontakt medzi rozprávačom a poslucháčom. Žiakov na vyučovaní učíme, ako najlepšie napísať rozprávanie s použitím priamej reči, citosloviec, personifikácií, použitím 1. osoby jednotného čísla, rôznych synoným, prechodov z minulého do prítomného času a podobne.

Metódy kritického myslenia

Slovo „kritický“ pochádza z gréckeho slova „krinein“, čo znamená rozlišovať alebo posudzovať. Hneď na úvod je dôležité si  uvedomiť, že pojem kritické myslenie sa nevzťahuje na kritiku v takom zmysle, v akom sa s ňou stretávame v bežnom živote. Neznamená to, že budeme všetko kritizovať a vidieť v negatívnom svetle alebo niečo neustále vnímať ako chybné.Kritické myslenie je jedna z najdôležitejších kompetencií človeka.

Aktivity vhodné na čítanie s porozumením

Čítanie predstavuje pre žiakov nielen rozvoj emocionality, estetického cítenia či osvojovanie si učiva. Vďaka čítaniu môžu začať lepšie chápať aj svet. Porozumenie textu predstavuje mimoriadnu úlohu vo vývine žiakov. Keďže text prináša nové informácie, žiaci musia premýšľať a tiež spájať nové informácie s tými, ktoré už majú osvojené.

Aktivity na podporu tvorivosti

Existuje množstvo metód, vďaka ktorým sa dá rozvíjať duševný potenciál človeka. Zlepšujú schopnosť rozvíjať nové predstavy a podporujú schopnosť pozerať sa aj na všeobecne známu problematiku z úplne novej strany. Ak mozog nelimitujeme určitými pravidlami a poskytneme mu aj na vyučovaní priestor na voľnú produkciu nápadov, žiaci dokážu vymyslieť veľa zaujímavých riešení pre množstvo situácií. Na ich využiteľnosť by sa malo pozerať až v ďalšom kroku. V prvej fáze je dôležitý spontánny nápad a chuť vymýšľať. Vďaka metódam, o ktorých sa dočítate nižšie, sa zvyšuje aktivita na hodinách, vytvárajú sa podmienky na rozvoj kreativity a žiaci môžu pracovať so svojimi snami, návrhmi a pocitmi.