Viete, že deti, ktoré veľa čítajú, majú lepšie výsledky v škole?

Výskumy ukazujú, že ak sa číta dieťaťu nahlas, pomáha to zvyšovať jeho sebadôveru a schopnosť čítať. A vedeli ste, že ak si dieťa píše denník, pomáha to k tomu, aby sa z neho stal lepší pisateľ a čitateľ? A tiež, že deti si rady prečítajú samy knižku, ktorú im niekto predtým čítal nahlas?

Z uvedeného vyplýva, že pracovať s textami v škole, ale i doma sa naozaj oplatí. Je dobré, keď dokážeme pre túto činnosť motivovať hlavne tie deti, ktoré so spomínanými aktivitami nesympatizujú. Je potrebné vyskúšať viacej metód. Možno niektorým deťom pomôže pri práci s textom to, že pracujú vo dvojici či v skupine, necítia sa osamotené a pri problémoch im pomôže spolužiak, ktorý premýšľa nad tou istou úlohou. Takže, ktoré aktivity môžeme využiť pri práci s textom v skupinách?

Párové čítanie

Jednou z možností práce s literárnym textom je párové čítanie. Úlohou je zvládnuť text, ktorý rozdelíme na dve časti. Každý z páru číta inú časť textu. Prvú časť číta žiak A, druhú časť žiak B. Po prečítaní žiak A referuje prvú časť textu žiakovi B. Žiak B mu kladie otázky. Potom žiak B referuje druhú časť textu žiakovi A a žiak A kladie otázky. Takto spoločnými silami zvládnu celý text. Túto metódu odporúčame používať pri obsahovo náročnejších ukážkach, v ktorých je zložitejší dej alebo je v ňom veľa nových pojmov.

Skladačka

Podobne sa postupuje pri ďalšej kooperatívnej forme učenia, tzv. skladačke. Text rozdelíme na štyri časti.
Žiakom rozdáme text tak, že každý žiak má jednu zo štyroch častí. Nasleduje tiché čítanie textu.
Vytvoríme tzv. expertné skupiny. V prvej expertnej skupine budú všetci tí, ktorí čítali 1. časť textu, v druhej tí, čo čítali 2. časť textu, v tretej expertnej skupine budú všetci tí, ktorí čítali 3. časť textu a napokon v štvrtej skupine sa stretnú všetci, ktorí čítali 4. časť textu.

Pre prácu v expertných skupinách zadáme nasledovné pokyny: „Dôkladne sa porozprávajte o vašej časti príbehu. Upozornite sa vzájomne na dôležité veci. Staňte sa expertmi na svoju časť textu”.
Vytvoríme nové zmiešané skupiny tak, aby sa v každej stretol expert na 1.časť, expert na 2., 3., a 4. časť. Každý expert postupne oboznámi ostatných v skupine so svojou časťou. Keď rozpráva expert na 1. časť, ostatní v skupine ho aktívne počúvajú a kladú otázky na vysvetlenie. Potom pokračuje expert na 2.časť a za ním ostatní, až kým sa nevystriedajú všetci štyria a tým celá skupina zvládne celý príbeh.
Príbeh v texte nie je ukončený. Vymyslite koniec príbehu. Môžeme zvoliť nasledovné možnosti:
Každý sám vytvorí koniec príbehu a prečíta ho svojej skupine. V skupine kolujú papiere. Každý zo skupiny napíše na papier jednu vetu a posunie ho ďalšiemu v skupine, ktorý napíše ďalšiu vetu tak, aby nadväzovala na vety predchádzajúce. Tak vznikne v každej skupine 4-5 záverov príbehu. (Projekt Orava v praxi, 2001, s.39-42)

Spoločné vytváranie príbehu

Žiakov v triede môžeme motivovať aj prostredníctvom tejto aktivity. Žiaci postupne hovoria vety, rozprávajú v poradí za sebou. Ak sa snažia, môžu spoločnými silami vytvoriť vlastný príbeh. Prvý v poradí má zodpovednú úlohu, pretože určujeme tému.

Popletená rozprávka

Keď máme viac času, môžeme pre žiakov pripraviť zaujímavú aktivitu. Prefotíme texty z knižiek, rozstriháme ich, poprehadzujeme a nalepíme na papier. Deti potom texty čítajú a zisťujú, z ktorých rozprávok sú vybrané vety.

Rozprávkový klobúk

Deti sedia v kruhu. V strede je klobúk, v ktorom sú na lístkoch napísané vety z viacerých rozprávok. Deti si z klobúka ťahajú jednotlivé vety na lístkoch a snažia sa zistiť, z ktorej rozprávky je veta.

Súťaž o najlepšiu reprodukciu textu

Svoje schopnosti si žiaci môžu preveriť aj pomocou reprodukcie prečítaných textov. Aby nereprodukovali stále ten istý text, postupujeme tak, že knihu čítame po častiach a každú časť reprodukujú maximálne dvaja žiaci. Niekedy je dobré mať v triede kreslo pre súťažiaceho, aby všetci žiaci sústredili zrak na to dieťa, ktoré reprodukuje text.

Nástenka pre mladších spolužiakov

Žiaci v staršom školskom veku musia mať neustále pocit, že robia niečo potrebné a prospešné. Môžeme teda vymyslieť aktivitu, ktorá súvisí s tvorbou nástenky pre mladších spolužiakov o prečítaných knihách. Nástenka by mali byť umiestnená na dostupnom mieste na chodbe školy. Jej zameranie môže byť rôzne, podľa toho, akú tému si žiaci vyberú. Napríklad: Kniha, ktorá ma najviac ovplyvnila, Kniha, ku ktorej sa rád(rada)vraciam, Kniha, ktorá ma rozosmiala a podobne. Žiaci môžu postupovať tak, že napíšu napríklad stručný obsah knihy, ďalej k tomu pripoja svoj názor, v ktorom vysvetlia dôvod výberu knihy podľa témy, môžu nakresliť ilustráciu ku knihe, navrhnúť obálku knihy, navrhnúť reklamu na predaj knihy a podobne. Potom môžu umiestniť k nástenke nejakú schránku, do ktorej ostatní žiaci školy vhadzujú svoje postrehy a názory o tom, ktorá práca ich najviac zaujala a ktorú z ponúkaných kníh by si radi prečítali a prečo. Víťaza nezabudneme odmeniť.

Tvorba komiksu

Postupné čítanie knihy môže byť obohatené aj o tvorbu komiksu na prečítanú tému. Komiks môžu urobiť na výkres, ale i v počítači. Následne môžeme pripraviť výstavu komiksov a tiež vyhodnotiť najlepšie. Táto práca je pre žiakov veľmi inšpirujúca, lebo hlavne menšie deti si rady komiksy čítajú, takže tí starší majú vďačného adresáta, pre ktorého komiksy vytvoria.

Skladanie rozstrihnutej básne (textu)

Jednoduchšou aktivitou, ktorá si nevyžaduje zložitejšiu prípravu a priebeh, je skladanie rozstrihnutej básne alebo prozaického textu. Žiakov rozdelíme do skupín, v obálke im dáme rozstrihnuté texty. Žiaci ich musia čítať a ukladať v správnom poradí. Vyhráva tá skupina, ktorá prvá poskladá text.